...kuchyňová séria. Možno, alebo teda posledná z tejto kuchyne.
Moje dieťa nemá rado červené jedlo. Jediné čo zobral na milosť je paradajka schovaná v rožku, ktorú som mu potajme zakamuflovala šunkou a syrom. Keď videl prvý raz pizzu len vyvrátil oči, že teda dúfa, že toto on teda jesť nemusí. Nemusel, ako náhradu dostal špenát :-)))
Minulý víkend nastal obrat, uvidel v reštike kuchára vyhadzovať cesto nad hlavu a jasné, že také chce ochutnať. Včera sme si teda upiekli aj doma...a teda nevadí mu ani červená, zjavne prišiel na to od čoho muchy kapú :-).
Najprv si to celé rozvaľkám ... bude mi jedna stačiť?
Všetko zvládne sám, OK ja mám tiež ruky plné práce :-) ... a hlavne foťáku.
Kým ja kontrolujem fotky, on kontroluje kvalitu syra. Chyba, že som nekontrolovala miesto fotiek jeho, štvrťka syra je v čudu.
Mami to vyzerá ako mars!
Tak mi napadá, že zajtra možno bude zhodnotenie večere veľmi vtipné. Dnes sa tu večer rozoberala čierna diera :-).
Stále kontroloval rúru či to už nie je, tak som mu rozprávala o kocúrovi Riškovi, ktorého babička raz omylom zavrela do rúry. Našťastie vypnutej a vychladnutej. Najprv mi nechcel veriť, potom sa smial, že si určite vymýšľam. Lebo však jeho babička by nikdy neupiekla kocúra ... chudák Rišo, ten kocúr teraz, v rúre strávil mňaučaním pár hodín kým ho vyslobodili :-))
Čakanie na pizzu je dlhé...
veľmi dlhé...
veľmi dlhé a nudné ...
a keď je čakanie dlhšie než dlhé príde aj očný kontakt.
A nabudúce snáď aj tú pizzu stihnem odfotiť. :-)