Naladiť struny a raz dva tri!
Uhm koncertujeme. Zase :-)
Zase slovenské vychytávky.
Uhm nemal by skákať na gauči.
A ja mu to zas nechcem zakázať. To by som narušila nejaké špeci vlnenie, ktoré mu zabráni deteknúť, že ho zase fotím. Tak čuším. A fotím.
Teda snažím sa skrotiť aspoň blesk, keď už dieťa nemám šancu. Možno by som mala, ale ja nechcem.
Tak chráň, si chráň, tie krásne bláznovstvá ... áno toto nám tu ide na plné pecky!

Som zvedavá koľko koncertov ten gauč ešte zvládne. Marluš sa pridáva tiež, rýchlo pochopil, že je úplne jedno na čom sa tu hráme, že hráme. Taká kosť je tiež fajn ;-) ... (Marluš, ale prečo na tom gauči??? ... )

Marluškove sólo ... skvelé, skvelé, skvelé pozorovať týchto mojich. Sedím si na zemi, pridávam a uberám na intenzite blesku (lebo však absolútne netuším ako na to :-D ...) a spievam si!

Najprv čaká na svoj part ...

A potom to rozbalí na plné pecky :-D

Tak tu som evidentne tú intenzitu prepískla. Nevadí, popravíme bríle, správna hviezda aj pri nadŕdaní musí vyzerať tip top a zas to jede. Ruky hore a tlieskame. Jedným okom šmírujem či ma nemajú šancu zazrieť susedia, na zemi, mávajúcu jednou rukou. Tipujem, že vyzerám minimálne na nejaký záchvat :-).

Riško zachraňuje moju reputáciu, dáva pekné sólo špeciálne pre susedov.

Marluško si strihol tiež sólo, trošku death metal...trošku maznutá, ale pohľad na tie zuby ma trošku striasol ;-).

(jedna poznámka pre všetky budúce návštevy:

je to miláček! Tak žiadne strachy ;-) ...)

Keď sú uchránené všetky naše bláznovstvá, z ktorých sa rozhodne nechystáme vyrásť, tak sa snažíme poniektorí skľudniť. Poniektorí pochopili, čo to je sa skľudniť ... aj keď nedivme sa, keby mne niekto mieril valaškou medzi oči, tiež by som mu to dala vyžrať.

Sumár na záver, všetci prežili, nik nikoho nepohrýzol, gauč drží, aj keď cítiť každú strunu. Ale zas vyladili sme tú našu náladovú strunu a o tom to je, lebo ...

Niektorí to prehrajú a hneď im oči vyblednú

Vzdávajú sa snov

však ty môžeš byť čím chceš byť

len na chvíľu zataj dych

Počúvaj, hlas ide zvnútra

...

Keď mám možnosť, tak sa tomu vyhnem. Uhm foteniu. Teda byť objektom fotenia, tomu sa vždy rada vyhnem.
Radšej sa schovám do svojho sveta zmenšeného len na veľkosť hľadáčika môjho foťáka. Občas to stačí, vidím len to čo chcem vidieť, cítim len to, čo pustím práve cez ten hľadáčik.

No a teraz som sa nevyhla.

Táto vystihuje môj bežný život úplne dokonale, pripadám si ako mucholapkový šúlok, na ktorom je nalepené všetko čo okolo neho preletí. Ešte dnes keď vojdem v lete do mäsiarstva fixujem očami luster či tam nie je! Ja len dúfam, že teda vyzerám gustióznejšie než ten šúlok ;-D.

Nemôžem sa nesmiať, typický chlap!

Nakoniec moja najobľúbenejšia. S Riškovým škôlkocool gestom a nebezpečným výrazom v tvári ;-).

Nakoniec to nebolo až také zlé.

Dáme ďalšie kolo, dáme menej pásikov, Marluša trošku skrotíme. No dobre neskrotíme, snáď ale bude trošku normálnejšie spolupracovať. No dobre, viem že nebude. Aj tak by uhladené fotky k nám nepasovali :-D.

Tak zase nabudúce ...