Zopnuté ruky, kokršpanielie smutné oči, a trikrát zborové prosíííííímmmm.
Takto nás v piatkové ráno odzbrojili naše deti. Teda moje bolo len jedno + dvojky zo škôlky, Danka a Aďka. Naše deti si dohodli návštevu :-D.
Mami kedy tu už budú? Za hodinu...hmm, a prečo až za hodinu. Lebo sme sa dohodli, že prídu až o druhej. A koľko trvá hodina? No teraz asi dlhšie než hodina, po ktorej musí skončiť niečo čo nás baví, alebo musíme odísť odniekaľ kde nám je dobre.
Proste dnes je hodina nekonečno...
A keďže je tá hodina dnes nejak extra dlhá, tak chudák Majuš, ktorý si chladí kosti v chodbe. Zo spánku nebude nič. Škodoradostne sa uškŕňam, aspoň vie aké to je, keď mi ňufou džugne ráno do tváre, že je čas vstávať.
Malé zlatíčka, len keby takáto romantika netrvala medzi nimi vždy len krátko :-).
A túto si musím dať na nejaké strategické miesto. Keď zas budem mať pocit, že ráno nestíham venčiť, a nestíham potom naháňať dieťa nech sa oblečie, umyje, naje, a keď zas budem frflať, že je u nás hrozná špina z nášho chlpáča, tak sa na túto fotku pôjdem pozrieť a hneď budem vedieť, že to čo je medzi ním a nami za tých pár chlpov a špiny stojí ;-).
a na záver moje obľúbené
no dog - no problem - no fun
A ešte jedno "na záver" ... návšteva dopadla výborne. Úsmevné, zábavné, milé, dojímavé, presne také aké sú deti v tomto veku. :-)
