Pečenie je hra.

Keď sme dlho doma, a že teda v poslednej dobe to dlho bolo fakt dlhšie než dlho, tak každá činnosť, ktorá ho zabaví je vítaná. Dokonca som už zrušila zákaz pečenia, ktorý som zaviedla po zistení, že u nás sa zblajzne aj plech spod koláča.


Mami na čo ešte čakáš s tým koláčom? Aj by som mu odvrkla, že na lepšiu kompozíciu a poriadny očný kontakt, ale radšej som ticho. Aj tak som rada, že ma neposlal odložiť foťák.


Vajíčka rozklepne sám, ešte ho naučiť pustiť práčku a žehliť a mám zautomatizovanú domácnosť :-)


Ochutnáme...


Hmm...


Ani zrnko nazmar...




A úsmev na požiadanie ... (hlavne prirodzene)...


Tu mala byť fotka výtvoru, nezostal ... a idem skontrolovať, či ostal aspoň ten plech.

Teplákový "shooting"

Rada fotím.
Svojho syna.
Mám s ním problém.
Nemá pre mňa pochopenia. :-)

Asi takto nejak, teda určite lepšie, by to napísal básnik keby mal opísať moju situáciu.
Ja fakt rada fotím, však viete.
A 99% svojho voľného času trávim s ním. Teraz nemyslím foťák, ale môjho syna, vlastne aj ten foťák :-). A z tých 99% času, mám šancu asi 0,01% ho odfotiť tak ako by som chcela. Keby sme si to rozrátali tak výsledok bude: predaj foťák, neporebuješ ho, zbytočne ťa ťaží na krku a zaberá miesto v poličke!
Ale vždy keď si vravím, že je čas hodiť inzerát na predaj (foťáku nie dieťaťa), tak to ten malý špunt nejak zázračne vycíti a obráti list. Aspoň na chvíľku, zas mám šancu a viem, že ak to nevyužijem tak mám po chlebe.

To, že sme všetci traja v teplákoch a poniektorí aj slušne zablatení neriešim...

Zimné radovánky...

Trošku šijeme :-) ...


Najprv to tu poriadne nastavím.


Hmm vyzerá, že to bude fungovať.





Ideme na to!




A výsledok? Zničená záplata :-))

Svadba - Lenka a Juraj

Jeseň mi dáva zabrať.

Neviem či to je jeseňou, alebo proste raz to muselo prísť.

"Ak pôjdeš inou cestou, nebudem tvoj kamarát!"


Pokojne kráčam inou cestou, po chvíľke pochopí, že pre jeho výstrelky dnes fakt nemám pochopenie.
Aspoň, že pri fontáne zachytíme krásnu zlatú hodinku.



O chvíľu je to zas moje zlatíčko. Dokonca aj očný kontakt utŕžim.


A ešte pár pózovačiek na záver.




Neviem, možno je to fakt len tou jeseňou, ktorá ma každý deň ráno skúša počasím. Tak nejak sa to prenieslo aj na Riška, ktorý je občas tiež ako víchrica. Tak ja neviem, fakt mu nerozumiem? Fakt som zlá? Fakt mu mám dať pokoj? Tých fakt by tu bolo ešte veľa. Ale asi to je len fakt typické pre jeho vek.
Alebo je to fakt len nedostatok slnka a tepla. Už sa teším na ďalšie leto :-).