A chcela som mať kľudnú prechádzku. A mohla som mať keby som išla sama, teda nie sama, ale s niekým iným ...
Začalo to hneď na začiatku, pri prvej lavičke: mňa už bolia nožičky! Lavička vyzerala byť našou záchranou, cha! ako moc som sa mýlila. Riško si tam zložil svoje rokmi a ťažkou drinou zničené telo, mne neostal ani centimeter ...
Nevadí, pokochám sa pohľadom na hrad keď zbadám ich. V rýchlosti neviem zistiť prečo ich vlastne sledujem. Žeby jej štíhle nohy? Nie, to nebude ono (no možno trochu). Závidím to voľné tempo, a má pri sebe chlapa, ktorý meria viac než meterdesať a nemusí sledovať či náhodou nemá odokryté kríže, a ...
A nemusí upratovať zo stromov rozvešané ozdoby, ktoré práve vyhrabal z kopy lístia.
A nemusí ho upozorňovať, že to lístie tam hnije už od jesene. A že nech si neoblizuje prsty, lebo budeme natierať na pery tú štipľavú vodičku! Napísala som vodičku? Ehm vodu!
A nemusí kontrolovať, či sa drží zábradlia, či sa nenakláňa málo a neuvidí tú super čajku, alebo že sa zas nakláňa veľa a ja mám stres, že budem musieť skočiť za ním.
A ... a v tom si všimnem ich. Panebože toto mi dnes robíš naschvál ... hmm? :-)
Super Zuzka - zvuk aj obraz... ;o)
OdpovedaťOdstrániťúžasné aj aj...
OdpovedaťOdstrániťjeeeej, toto sa mi páči!!!!
OdpovedaťOdstrániťPefektne Zuzi, aj to porovanvanie:-)
OdpovedaťOdstrániť