Keď sa medvede prebúdzajú...

... tie spiace fotomedvede. Zima a nedostatok svetla robí svoje, už aj moje dieťa zhodnotilo, že furt spím :-O. Tak teda privolávame jar prechádzkou v snehu ;-)

Nadšenie z nás srší a je prudko nákazlivé ...

Aspoň, že Majuško je vždy naladený v duchu hesla: don´t worry, be crazy.

Hoď mi ju, hoď mi ju.

A nehodím, a nehodím :-).

Jedna na záver v duchu: slnko a jar zvíťazia nad zimou a sopľami :-).

 

 

chlupaté bábätko

...oslávilo rok. Tak nech sa ti dobre hryzie Majuško ;-).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

moje jesenné svetlotrasenie ...

Pár dnešných, keď relaxujem, fotím a rozmýšľam, či sa ešte chcem odtiaľto vrátiť späť...

aj farby boli, nakoniec aj trošku svetla, aj keď poskromného ... snáď nabudúce bude lepšie ;-)

Radšej som zmazala všetko čo som dnes chcela napísať. Uhm, frflala by som a nejak sa mi dnes už ani frflať nechce.

Tak pár portrétov, tajných, menej tajných, jeden vedomý úsmev a ešte pár cvakošov ;-).

Áno, áno, slnečnú clonu som si práve pribalila nech ju zajtra nezabudnem. Však vy vidíte prečo ;-).

Dnes sa neviem rozhodnúť či farba, či čb.

Makáme, makáme. Rýchlo hore...

...aby sa mohol čím skôr spustiť dole.

  

Tak ten vedomý úsmev...

...a bez strojeného úsmevu o moc lepšie ;-).

Nechutne gýčová obloha na záver. Týmto ďakujem Danke, že ma konečne nakopla k tomu, že nemám zatracovať vivid farby ;-). Už len začať fotiť tie krajinky, že?

 Pofrflať si prídem zajtra, a mám kvoli čomu. Len to musím nejak zdokumentovať. Držte palce nech pozerateľne, aby ste si nemuseli pofrflať nad kvalitou zas vy ;-).

Asi každý kto ma pozná vie na čo mám mobil, ako sa hovorí na dve veci... ;-)
(na nedovolanie sa mi a absolútne nemožné zastihnutie ma, aspoň v poslednej dobe bola táto štatistika dosť neúprosná)
... rozpisovať to tu radšej nebudem :-D.
Aj keď s príchodom novej hračky budem vďaka tomu mini foťáku vnútri zastihnuteľná častejšie.

No aha, ako fajne to fotí, je to stále po ruke a neváži to tonu.

No ale nakoniec aj tak vždy ostanem verná zrkadlu. Tak aspoň dve z večernej pre nás nostalgickej Bratislavy.

Alebo radšej bledšia verzia, hm?

Moji dvaja...vždy a znova tie isté situácie, napriek tomu stále jedinečné :-). Pišťanie, rehoty, dupoty, vrčanie, kňučanie ... chvíľkami mám pocit, že sú úplne rovnakí, akurát Riško je menej chlpatý :-D

Kukaj, ja to takto spustím a budem držať,  ty to tam dole chytíš a skúsime kto má viacej sily.

Držíš?

Dr-vŕrr-žím-vrŕrr...

A pár portrétov :-D

A táto pôjde na stenu ;-)