157 minút

Aká dlhá je minúta? Moooc dlhá, už desať minút rozmýšľam ako začať a dnes to proste neprichádza.

Riško by o tej dĺžke určite dnes so mnou nesúhlasil. Keď som si ho vyložila na plece a dolu hlavou odnášala k lavičke, kde som mala sto chutí ho rovno o ňu priviazať, stále opakoval: mami, ešte nie! Ešte tu buďme!
Oči na zadku zlyhali, malý prekĺzol a s úsmevom zdrhá do búdky.

Klopem na búdku. Chalúpka, chalúka kto v tebe býva? Nič. Chalúpka, chalúpka hľadám tu chlapčeka! S chalúpky sa ozve: choďte okamžite preč, lebo vás hodím do pece! Žiadny Riško tu nebýva!
OK, však sa v podstate neponáhľame. Doma máme hrnček var, o večeru sa teda starať nemusím a ďalšie služobníctvo radšej nemenujem nech nie som za snoba...kam sa ja vlastne ponáhľam?

Mami ešte musím postaviť ten hrad, prooosím...zopne dlane a začne prosíkať, hlavu nakloní na bok a vyvalí smutné oči. Nemôžem, nedokážem tomu pohľadu odolať. Sadnem si na lavičku, vystriem nohy a ... a áno, mám na tvári úsmev, dlhšie než len minútu. Pozorujem s akou vášňou postaví hrad a ešte väčšou ho zvalí tak, že zatarazí cestu prichádzajúcim ľuďom.

Pred odchodom č.2 ešte stihneme skočiť na trampošku.

Vyššie, ešte vyššie, letííímmm.

Plánovali sme ostať hodinu, teda keď sme dnes pri tých minútach tak budem dôsledná. Plánovali sme ostať 60 minút. Konečný verdikt 157 minút. Na eurá tie minúty radšej prepočítavať nebudem.