Pri našom psovi som si už zvykla viacmenej na všetko. Ale aj tak ma každý deň presvedčí o tom, že to je pes milióntych prekvapení. To, že si pustí loptičku do rozbujareného potoka ma jasnačka neprekvapí, to, že je kvoli tej loptičke schopný skočiť do tej studenej vody tiež nie. Ale, že je schopný z posledných síl plávať proti prúdu a nakoniec na nás valiť vyplašené oči, ktoré nie som si istá, či naznačujú zachráň mňa alebo zachráň preboha moju loptu :-D.
Niekto zachraňoval, niekto sa poriadne rehotal.
Jediné ospravedlnenie je, že to celé vyzeralo fakt komicky a pristihla som sa, že sa uchechtávam tiež. Hlavne na tom, ako pohotovo skočil do potoka náš tatino. A že tá voda je aj v lete fakt ľadová...
A ešte jedna na záver, keď moje dieťa zapózuje tak výsledok je ten, že mám pocit, že na tej fotke nie je moje dieťa. Proste strojenosť nám nepasuje ;-)
Dve rôzne úpravy, neviem si vybrať, ktorá je lepšia ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára