Keď sa medvede prebúdzajú...

... tie spiace fotomedvede. Zima a nedostatok svetla robí svoje, už aj moje dieťa zhodnotilo, že furt spím :-O. Tak teda privolávame jar prechádzkou v snehu ;-)

Nadšenie z nás srší a je prudko nákazlivé ...

Aspoň, že Majuško je vždy naladený v duchu hesla: don´t worry, be crazy.

Hoď mi ju, hoď mi ju.

A nehodím, a nehodím :-).

Jedna na záver v duchu: slnko a jar zvíťazia nad zimou a sopľami :-).

 

 

chlupaté bábätko

...oslávilo rok. Tak nech sa ti dobre hryzie Majuško ;-).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

moje jesenné svetlotrasenie ...

Pár dnešných, keď relaxujem, fotím a rozmýšľam, či sa ešte chcem odtiaľto vrátiť späť...

aj farby boli, nakoniec aj trošku svetla, aj keď poskromného ... snáď nabudúce bude lepšie ;-)

Radšej som zmazala všetko čo som dnes chcela napísať. Uhm, frflala by som a nejak sa mi dnes už ani frflať nechce.

Tak pár portrétov, tajných, menej tajných, jeden vedomý úsmev a ešte pár cvakošov ;-).

Áno, áno, slnečnú clonu som si práve pribalila nech ju zajtra nezabudnem. Však vy vidíte prečo ;-).

Dnes sa neviem rozhodnúť či farba, či čb.

Makáme, makáme. Rýchlo hore...

...aby sa mohol čím skôr spustiť dole.

  

Tak ten vedomý úsmev...

...a bez strojeného úsmevu o moc lepšie ;-).

Nechutne gýčová obloha na záver. Týmto ďakujem Danke, že ma konečne nakopla k tomu, že nemám zatracovať vivid farby ;-). Už len začať fotiť tie krajinky, že?

 Pofrflať si prídem zajtra, a mám kvoli čomu. Len to musím nejak zdokumentovať. Držte palce nech pozerateľne, aby ste si nemuseli pofrflať nad kvalitou zas vy ;-).

Asi každý kto ma pozná vie na čo mám mobil, ako sa hovorí na dve veci... ;-)
(na nedovolanie sa mi a absolútne nemožné zastihnutie ma, aspoň v poslednej dobe bola táto štatistika dosť neúprosná)
... rozpisovať to tu radšej nebudem :-D.
Aj keď s príchodom novej hračky budem vďaka tomu mini foťáku vnútri zastihnuteľná častejšie.

No aha, ako fajne to fotí, je to stále po ruke a neváži to tonu.

No ale nakoniec aj tak vždy ostanem verná zrkadlu. Tak aspoň dve z večernej pre nás nostalgickej Bratislavy.

Alebo radšej bledšia verzia, hm?

Moji dvaja...vždy a znova tie isté situácie, napriek tomu stále jedinečné :-). Pišťanie, rehoty, dupoty, vrčanie, kňučanie ... chvíľkami mám pocit, že sú úplne rovnakí, akurát Riško je menej chlpatý :-D

Kukaj, ja to takto spustím a budem držať,  ty to tam dole chytíš a skúsime kto má viacej sily.

Držíš?

Dr-vŕrr-žím-vrŕrr...

A pár portrétov :-D

A táto pôjde na stenu ;-)

 

Žeby? Žeby sa mi blýskalo na lepšie časy? Uhm, na požiadanie mi zapózoval. No zapózoval, zas nepreháňajme, na požiadanie si sadol zhruba na miesto kde som ho poprosila aby si sadol. Na výraze ešte musíme zapracovať ;-) 

To Majuško sa do záberu natlačí aj keď ho tam nepotrebujem. 

Majuško urob síííír, nemôžem sa nesmiať :-).

Tak aspoň jedna, aspoň zhruba ako som si ju predstavovala.

Na záver, pár zo saganománie, ako Riško hovorí: mami sprav mi fotku z tunde frás - Tour de France. Fakt som myslela, že v šiestich rokoch sa odpočúvanie názvov trošku zlepší, ale veď hej, lepší, len nie u nás. :-D