Stránky

13. 5. 2010

Pukance

Neviem ako sa to volá, ja to volám pukance. Je to príma vec do balíka, ale robí to neskutočný bordel. Doslova!
Po dvoch dňoch sa náš tatuško vrátil domov s krabicou plnou dôležitých reagencií. Keď tú krabicu zbadal Riško bolo mi jasné, že mu nastali vianoce. Úsmev hollywoooodskej hviezdy, vysmiate oči. Tatik daj, ja ti pomôžem a už tlačí krabicu do kuchyne. Reagencie skončili v chladničke a v kuchyni vypukla pukancová party.
Ako, ja už som si zvykla, že u nás je bordel v podstate vždy. Riadime sa heslom: bordel v byte, šťastné dítě. No keď som toto uvidela, vedela som, že budeme dlho upratovať.

Nuž, čo už :-). Sadám si na zem, oprem sa pohodlne o balkónové dvere a vychutnávam si tú pohodu. Zistila som, že k ozajstnému šťastiu mi stačí fakt málo, hlavne keď som zase chorá a z nosa mi tečie ako z kohútika.

Nie Riško, už nemusíš pozerať do krabice, všetky pukance si starostlivo vysypal, už tam nič nie je! Aké ja mám dôsledné dieťa? :-)

Že dôsledné dieťa, on je perfekcionista! Aj to najmenšie zrnko prachu odtiaľ vydoluje.

Ták a teraz si v tom trošku zaplávam, tempo je pekelné, v zápale si vôbec nevšíma, že stráca gate. Jozef sa smeje, že to má po mne, lebo ja keď fotím tak moje okolie má vraj tiež dokonalý prehľad aké spoďáre nosím. Uznajte, že tie Rišulove fotka znesie :-))...

Ešte to tu trošku pozhŕňame a bude tu zas poriadok. Ja tak trošku uvažujem, či by u nás doma nemohlo byť zriadené centrum pre odvykanie závislosti na poriadku.


Veru mohlo! Keď nie celé centrum tak aspoň také krátke terapie by sme mohli dávať. Čo sa týka tip-top domácnosti vládne u nás riadna anarchia. Ak má niekto pocit, že nech robí doma čo robí aj tak má stále doma bordel, nech príde k nám. Aj kávu navaríme, posedíme, pokecáme ako sa to dá zvládnuť a možno keď budete odchádzať, vyliečení ešte nebudete, ale škodoradostne si môžete povedať, že ste na tom určite dobre! A káva je zadara...

Pukance sú v krabici, kontrolujem zábery a keď sa chcem konečne zdvihnúť zo zeme zbadám Riška. Nechápavo na mňa hľadí...uvažujem, či sa mu predstaviť, žeby nebodaj zabudol kto som?

Jáj, vyberám si z nosných dierok pukance, ktoré dobre poslúžili. Nerada by som si svojho miláčika-foťáčika osoplila :-)). No jo, nechutné, ale účinné!


PS: Ten pavúk, ktorého som v nejakom staršom príspevku označila, že je tiež len človek, je teda riadna sviňa, akú pavučinu sme objavili pri upratovaní?!?? :-))))

2 komentáre:

  1. Ja som skoro vyprskla od smiechu, ked osm si citala o tych pukancoch v nose, ty si cislo:-)


    dobry pribeh

    OdpovedaťOdstrániť