Kuchyňa

Keď sme sa boli pozrieť na náš budúci byt a uvidela som bielu kuchyňu len sa mi pretočili panenky. Ako bod číslo jedna čo bude treba zmeniť som si v hlave uložila: vymeniť kuchyňu!
Odjakživa mi bolo jasné, že ja nikdy nebudem mať biely nábytok, tobôž nie v kuchyni.

Lenže!!!
To som ešte netušila, že budem raz fotiť, a že tá biela kuchyňa je vďaka dovtedy mnou zatracovanej bielej, úžasným pozadím pre moje kuchynské momentky.

Je jedno či si spievame,

či len tak debatíme,

 či skúšame nové boty,

či sledujeme pavúka na plafóne (ehm-ehm nie som dobrá gazdinka :-), ale však aj ten pavúk je len človek),

stále mám po ruke foťák nech stihnem spraviť pár záberov.

Mám našu kuchyňu rada, dá sa v nej stihnúť veľa vecí. Trošku sa však začínam obávať, že príde deň keď rodinná rada rozhodne, že tú starú zlatú BIELU kuchyňu treba vymeniť.

... potrebujem rande

Neviem, možno mi len chýba moja lepšia polovička .. zdravím Košice! A možno len vidím veci z nesprávneho uhla. A mám boľavý chrbát. A už druhú noc som poriadne nespala. A...
A chcela som mať kľudnú prechádzku. A mohla som mať keby som išla sama, teda nie sama, ale s niekým iným ...

Začalo to hneď na začiatku, pri prvej lavičke: mňa už bolia nožičky! Lavička vyzerala byť našou záchranou, cha! ako moc som sa mýlila. Riško si tam zložil svoje rokmi a ťažkou drinou zničené telo, mne neostal ani centimeter ...

Nevadí, pokochám sa pohľadom na hrad keď zbadám ich. V rýchlosti neviem zistiť prečo ich vlastne sledujem. Žeby jej štíhle nohy? Nie, to nebude ono (no možno trochu). Závidím to voľné tempo, a má pri sebe chlapa, ktorý meria viac než meterdesať a nemusí sledovať či náhodou nemá odokryté kríže, a ...

A nemusí upratovať zo stromov rozvešané ozdoby, ktoré práve vyhrabal z kopy lístia.

A nemusí ho upozorňovať, že to lístie tam hnije už od jesene. A že nech si neoblizuje prsty, lebo budeme natierať na pery tú štipľavú vodičku! Napísala som vodičku? Ehm vodu!

A nemusí kontrolovať, či sa drží zábradlia, či sa nenakláňa málo a neuvidí tú super čajku, alebo že sa zas nakláňa veľa a ja mám stres, že budem musieť skočiť za ním.

A ... a v tom si všimnem ich. Panebože toto mi dnes robíš naschvál ... hmm? :-)

Jar prišla!

Celé leto sa teším na jeseň, celú jeseň na zimu, celú zimu na jar ... a jar konečne prišla! Zvláštny kolobeh, spýtajte sa ma o mesiac na čo sa budem tešiť potom :-).

Stačí pár lúčov slnka a mám pocit, že žiari celý svet. Na nohách tenisky, žiadny šál, žiadna hrubá bunda, ktorá starostlivo pomáha Riškovi vyhrať nado mnou obliekací súboj.

Domov odchádzame síce ako frontoví vojaci, ale vadí to niekomu? Mne nie, ja si užívam 16 stupňov.............

kúpeľňová mini session

Nie vždy ma pohľad do zrdkadla rozosmeje. Však to poznáte ... vrásky, vyrážky, občas sa už aj šedivý vlas objaví.

Ale aj tak mám vďaka zrdkadlu veľa pekných spomienok, ktoré mi po rokoch pripomenul práve môj syn. Ako malú si ma tato posadil na koleno a ja som sa konečne videla v zrkadle. Kým mi umýval zuby užívala som si, že som veľká! Predsa ten kto dovidí na svoj obraz v zrkadle nad umývadlom je už veľký!

Na zrkadlo už pár rokov dovidím aj sama, teraz sa zas teším z chvíľ keď si môj syn užíva pár veľkých minút so svojim obrazom.

Ešte raz by som chcela mať štyri roky a fantáziu môjho syna. Rolka z papierových utierok neostáva bez povšimnutia ... mami, pozri na ten tunel! Paráda! Teším sa a dúfam, že moje myšlienky na pár záberov nezruší pohľadom hovoriacim "už zase?", ktorý má rozhodne po mne :-).

Nie, v tomto momente je predsa šofér, ktorý rýchlosťou blesku frčí cez tunel a ja som vzduch svištiaci niekde medzi kolesami.

Obyčajná rolka, pre mňa odpad, pre neho v tomto momente parádna tuningová vychytávka. Dávame si pauzu, kontrolujem zábery, Riško ide dotankovať olovrant.

Pohodenú rolku berie do rúk tatino a snaží sa zvukovo napodobniť jeleňa v ruji .... :-)